Vchutemas - Sovietsky ekvivalent Bauhausu

Takmer každý, kto sa niekedy zaujímal o umenie a dizajn, počul o nemeckej avantgardnej škole Bauhaus. Podobný inštitút - Vchutemas - však upadol trochu do zabudnutia. Pri takomto zvláštnom názve to možno ani neprekvapuje! Názov je vlastne ruskou skratkou pre "Vyššie umelecko-technické štúdium". Spolu s Bauhausom tvorili súčasne prvé dve školy moderného dizajnu, ktoré ovplyvnili nielen vzhľad nábytku na ďalšie storočie.

Vchutemas bol založený v Moskve v roku 1920, dva roky po boľševickej revolúcii. Založenie tejto inštitúcie podporil sám Vladimír Iljič Lenin. Dvadsiate roky 20. storočia v Rusku sa na prvý pohľad nemusia zdať ideálne pre rozvoj umenia alebo nábytkového dizajnu, ale v porovnaní s neskorším režimom bola cenzúra oveľa voľnejšia. Krátko po revolúcii sa objavila túžba po zmene nielen v spoločnosti, ale aj v umení a nábytkovom dizajne. Preto bolo toto obdobie mimoriadne priaznivé pre rôzne avantgardné hnutia, ktoré sa prejavovali v literatúre, výtvarnom umení, architektúre a dizajne. Až s nástupom Stalina k moci bolo toto krátke a slobodnejšie obdobie odsúdené na rýchly zánik.

Průmyslová fakulta Vchutemasu vychovala první ruské designéry, kteří se začali zabývat výrobou předmětů každodenní potřeby, především nábytku. Na fakultu byl vyvíjen nátlak komunistické strany, aby vytvářela produkty vhodné pro pracující třídu. To znamenalo zaměřovat se v designu především na funkčnost a praktičnost. Konstrukce nábytku byly obvykle velmi strohé, až minimalistické. Studenti do nich i tak vnášeli lehkou estetiku, která kontrastuje s pozdější obhroublostí socialistického realismu. Produkty Vchutemasu ještě úplně nepřekročily hranici mezi ruční výrobou v ateliéru a tovární výrobou. Avšak začaly zde první pokusy kultivovat výrobky velkých továren na základě moderního designu. Podobně jako v Bauhausu, i zde se při výrobě nábytku experimentovalo s novými materiály. Na půdě institutu docházelo k prvním pokusům s použitím překližky nebo kovových trubek. Dodnes známé jsou právě jednoduché stoličky z ohýbaných ocelových trubek.

            Avantgardní a inovativní styl, jakým se na Vchutemasu učilo i tvořilo, však nemohl v tehdejším Sovětském svazu vydržet věčně.  Podobně jako v nacistickém Německu Adolfa Hitlera nemohl dále existovat Bauhaus, ani pod Stalinovou vládou nemohla dále existovat instituce, jejímž základním stavebním kamenem byla svobodná tvorba. V roce 1930 byl institut rozdělen na šest různých škol a o dva roky později Ústřední výbor komunistické strany stanovil jediný směr pro téměř všechny žánry – socialistický realismus. Tím skončily i poslední snahy v SSSR navázat na avantgardní tvorbu Vchutemasu.

Inštitút pozostával z dvoch fakúlt - umeleckej a priemyselnej, ktorá sa zameriavala najmä na priemyselný dizajn. Tieto dve fakulty sa viac či menej navzájom ovplyvňovali. Každý študent, bez ohľadu na to, čo chcel neskôr robiť, musel absolvovať prvý ročník, ktorý pozostával z niekoľkých všeobecných umeleckých a vedeckých disciplín. Je nesmierne zaujímavé, že všetci študenti museli najprv teoreticky pochopiť vzťahy medzi farbou a formou, princípy kompozície, ale aj základy konštrukcie alebo spôsob šírenia zvuku v priestore. Až potom sa mohli venovať praktickému vyučovaniu. Medzi pedagógmi školy boli niektorí z najvýznamnejších umelcov a dizajnérov tej doby vrátane Vasilija Kandinského, Kazimíra Maleviča a Alexandra Rodčenka, ktorí pomáhali formovať učebné osnovy a ovplyvňovali študentov.

V umení sa Vchutemas obzeral predovšetkým po dvoch nových smeroch - suprematizme a konštruktivizme. Za zakladateľa suprematizmu sa považuje ukrajinsko-poľský maliar Kazimír Malevič, ktorý pôsobil aj na akademickej pôde Vchutemasu. Termín odvodil od slova "suprematia", čo v latinčine znamená nadradenosť. Podľa neho by farba a forma mali mať prednosť pred zobrazením skutočnosti. Malevičov Čierny štvorec na bielom pozadí sa často označuje za prvé dielo suprematizmu. Jeho názov hovorí za všetko. Štýl, ktorý charakterizujú kombinácie rôznych farieb a geometrických tvarov, sa prejavil v architektúre a dizajne nielen v Rusku.

Pokiaľ ide o architektúru, treba vyzdvihnúť skôr konštruktivizmus. Tento štýl zdôrazňoval krásu hmoty ako takej a účelnosť stavania v architektúre. Odmietal akékoľvek zbytočné ornamenty a skrášľovanie a podobný prístup sa prejavil aj v priemyselnom dizajne nábytku.