Marcel Breuer - Z Bauhausu do USA

Tento modernistický architekt a významný predstaviteľ interiérového dizajnu maďarského pôvodu bol medzi svojimi priateľmi známy ako Lajkó, čo je zdrobnenina jeho druhého mena Lajos. Vo veku 18 rokov opustil svoje rodné mesto v Maďarsku a vydal sa do sveta
za skúsenosťami a nájsť vhodné umelecké vzdelanie. Stal sa jedným z najmladších študentov
na škole výtvarného umenia Bauhaus. Zakladateľ školy Walter Gropius spoznal jeho výnimočný talent a dal ho pracovať ako vedúceho stolárskej dielne. Tam Breuer začal realizovať svoje prvé návrhy nábytku a Gropius zostal jeho celoživotným mentorom. Po skončení školy pracoval v Dessau a Paríži, ale vrátil sa do Berlína, aby vyučoval architektúru na svojej bývalej škole. Jeho filozofiou bolo vyrábať moderný nábytok s čo najmenším množstvom materiálu a tak, aby si ho mohli dovoliť bežní ľudia. Bol však aj zručným architektom, ktorý navrhoval budovy v brutalistickom štýle, pričom jednou z nich bolo sídlo IBM, kde sa neskôr "zrodil" prvý osobný počítač.

Jeho prvým slávnym návrhom bola dizajnová stolička z rúrkovej ocele, prezývaná "Wassilyho stolička". Všeobecne sa mylne predpokladá, že ju navrhol Wassily Kandinsky, ruský abstraktný maliar a teoretik umenia, ktorý vyučoval na Bauhause. V skutočnosti Breuer venoval Kandinskému len jeden z prvých prototypov tejto stoličky. Taliansky výrobca ju potom po ňom pomenoval, keď ju v 60. rokoch 20. storočia znovu uviedol na trh.

So zmenou pomerov v Nemecku sa niektorí zo spolupracujúcich dizajnérov vrátane Breuera presťahovali do Zürichu. V 30. rokoch, keď sa k moci dostala NSDAP, sa natrvalo presťahoval do Londýna. Hoci bol Breuer židovského pôvodu a jeho rodičia boli nábožensky založený Židia, pred rabínom vo Frankfurte sa oficiálne zriekol svojej židovskej viery. Keď sa oženil so svojou manželkou Martou Erpsovou, tiež študentkou Bauhausu, vyhlásil sa za neveriaceho.

V Londýne sa zamestnal v spoločnosti Isokon, ktorá ako jedna z prvých vyrábala modernistický nábytok. Práve tu vytvoril svoje ďalšie slávne dielo, "Isokon Long Chair". Isokon je tak trochu relaxačné kreslo, tak trochu oddychové kreslo. Je vyrobené
z ohýbaného dreva - práve experimenty s ohýbaním dreva Breuera v tomto období najviac zaujali.

V roku 1937 dostal Breuerov bývalý učiteľ Walter Gropius miesto na Harvarde a Marcel Breuer ho nasledoval na miesto pedagóga v Cambridgi v štáte Massachusetts. Obaja spolupracovali na architektonických projektoch a výrazne ovplyvnili budúci dizajn amerických domov a obydlí. V roku 1941 sa Breuer rozišiel so svojím mentorom a založil architektonickú firmu v New Yorku, ktorú viedol až do svojej smrti.

Po vojne vytvoril niekoľko legendárnych stavieb na objednávku. Známym príkladom je Gellerov dom na State Islande, ktorý sa stal vzorom modernistickej architektúry. Novinári ho v tom čase označovali za dom budúcnosti. Breuer navrhol aj sídlo UNESCO v Paríži, betónovú budovu, ktorá zhora pripomína trojcípu hviezdu. V Minnesote pracoval na netradičnom návrhu modernistického kostola opátstva Saint Johns’s Abbey.

Zomrel v roku 1981 v New Yorku, ale zanechal po sebe množstvo úspechov v oblasti nábytkového dizajnu a architektúry na celom svete. Jeho firemní partneri pokračovali v práci aj po jeho smrti, ale nie nadlho, a všetky jeho bývalé kancelárie sú už zatvorené.